Len 8,2% ľudí si myslí, že sa v najbližšom období môže nakaziť ochorením Covod-19. Naopak, 55,2% respondentov túto možnosť nevidí ako reálnu.
Výrazný rozdiel je v odpovediach ľudí, ktorí sa už dali zaočkovať a tých, ktorí sa zaočkovať dať neplánujú. Kým v skupine zaočkovaných je 9,2% takých, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom nakazia, v skupine ľudí, čo sa zaočkovať dať neplánujú je tento podiel len 5,1%. Veľmi výrazný je rozdiel pri odpovedi „nie“ a „skôr nie“. Až 62,7% respondentov, ktorý sa očkovať neplánujú si myslí, že sa koronavírusom nenakazí. Medzi zaočkovanými je takýchto respondentov len 53,1%.
V skupine respondentov, ktorí sa zaočkovať dať neplánujú je odpoveď „nie“ celkovo najčastejšou odpoveďou na otázku, či si myslia, že sa nakazia koronavírusom. Najviac respondentov (21,6%), ktorí očakávajú, že sa v najbližších mesiacoch nakazia je v malej skupine ľudí, ktorí sa ešte nezaočkovali, ale deklarujú, že sa plánujú dať zaočkovať. Aj skupina respondentov, ktorá COVID-19 prekonala si myslí, že sa nakazí častejšie než respondenti, ktorí očkovanie odmietajú.
To, že sa koronavírusom nenakazia si myslia častejšie starší respondenti a respondenti, ktorí uviedli, že sa epidémie koronavírusu neobávajú. Odpoveď na otázku naopak nesúvisí s aktuálnou pandemickou situáciou v okrese. Ľudia žijúci v bordových alebo červených okresoch si nemysleli, že sa nakazia častejšie než si to mysleli ľudia žijúci v oranžových, menej rizikových okresoch.
„Zistenie, že nezaočkovaní si nemyslia, že sa v najbližších zimných mesiacoch nakazia koronavírusom zodpovedá záveru, že ľudia, ktorí očkovanie odmietajú zároveň podceňujú riziko nakazenia sa. Veľký podiel starších respondentov, ktorí neočakávajú, že sa nakazia je zrejme jedným z faktorov vysvetľujúcim našu slabú mieru očkovania vo vyšších vekových kategóriách. Zaujímavá je skupina 6,5% respondentov, ktorí sa očkovať dať ešte len plánujú. V tejto skupine je najvyšší podiel ľudí, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom v najbližších mesiacoch nakazia. Naznačuje to, že obava z nakazenia je v súčasnosti motivátorom dať sa zaočkovať len pre relatívne obmedzenú skupinu ľudí, ktorí s očkovaním síce dlho váhali, ale nebezpečnosť ochorenia COVID-19 nezľahčujú,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
„Naše dáta znovu potvrdzujú, že postoje k očkovaniu a vnímanie rizika nákazy nesúvisí s reálnou epidemiologickou situáciou, ale je skôr vecou individuálnych presvedčení. Je pozoruhodné, že napriek tomu, že tu máme už 3. vlnu pandémie až vyše 60% z tých, čo sa neplánujú zaočkovať stále podlieha ilúzii vlastnej nezraniteľnosti, ktorá je často sprievodným javom odmietania očkovania. Viac než 50% z už zaočkovaných či z tých, čo sa plánujú dať zaočkovať naopak zrejme dôveruje tomu, že očkovanie ich pred nákazou účinne ochráni,“ dodáva Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
