Duševné
zdravie 4.

Slováci zažívajú depresívne pocity najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine

V prieskumoch „Ako sa máte Slovensko?“ pravidelne zisťujeme súvislosť medzi prežívaním depresívnych pocitov a stresu ľudí na Slovensku v spojení so spoločenským dianím. Respondentov sme sa pýtame, ako často neprežívali v poslednom týždni žiadne pozitívne pocity a ako často sa cítili smutne a skľúčene.

Od vypuknutia pandémie, kedy bola miera prežívania depresívnych pocitov na najvyššej úrovni, postupne až do leta 2021 sme zaznamenávali klesajúci trend v prežívaní depresívnych pocitov, pričom ešte aj v decembri 2021 boli hodnoty porovnateľné s letom. Ľudia výrazne viac zažívajú depresívne pocity v roku 2022, čo súvisí najmä s vojnou na Ukrajine. V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 % respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času a v súčasnosti prežíva depresívne pocity väčšinu dňa a značnú časť dňa až 34 % ľudí.

Štvrtina Slovákov dlhodobo zažíva stres   

Dlhodobo sa ukazuje súvislosť medzi zažívaným stresom a vekom respondentov. Mladší ľudia dlhodobo zažívajú vyšší stres, pričom za zlomové obdobie možno považovať vek 50 rokov. Z celkovej populácie štvrtina respondentov uvádza, že zažívajú stres veľmi často.

Týždeň po vypuknutí vojny sa vojny na Ukrajine veľmi obávalo 78 % respondentov, ktorí zároveň častejšie zažívali depresívne pocity a stres, v dnešnej dobe sa veľmi obáva vojny na Ukrajine už len 68 % respondentov, čo je výrazný pokles. Obavy z vojny pritom už nesúvisia s prežívaním depresívnych pocitov, ale stále súvisia so stresom.

Prežívanie stresu u ľudí, ktorí sa veľmi obávajú vojny na Ukrajine, zostáva v čase nezmenené. Avšak u ľudí, ktorí deklarujú, že sa vojny neobávajú, prežívanie stresu v čase narastá. „Vidíme, že respondenti teraz deklarujú menšie obavy z vojny na Ukrajine. To by mohlo naznačovať, že ľudia sa naučili žiť s neistotou, ktorú vojna so sebou prináša. Akceptovanie neistoty v čase krízy je dôležitý nástroj boja proti pocitom bezmocnosti, umožňuje vidieť zmysel aj v čase krízy. Problém však môže nastať v situácii, ak ľudia popierajú vlastné obavy či emócie, čo môže viesť až k psychologickému otupeniu,“ vysvetľujú Kamila Urban a Miroslava Šudila Žilinská z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

V prvom týždni bojov na Ukrajine 28,6 % Slovákov a Sloveniek nezažívalo žiaden stres a 48,2 % zažívalo stres iba niekedy. Väčšinu času zažívalo stres iba 4,4 % a značnú časť času 18,8 % občanov Slovenska. Miera prežívaného stresu výrazne súvisela s vekom respondentov, ale aj s obavami z pandémie koronavírusu a tiež s obavami z vojny na Ukrajine a z príchodu utečencov. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali stres, rovnako, čím viac sa obávali pandémie, vojny alebo utečencov, tým častejšie stres zažívali. Približne štvrtina respondentov, ktorí majú veľké obavy z vojny na Ukrajine zažívala v prvom týždni stres väčšinu alebo značnú časť času.

Zvýšený stres súvisí aj s obavami z klimatickej zmeny

Dlhodobo rezonujúcou témou v spoločnosti je aj klimatická zmena. Zistili sme, že až 67 % respondentov sa veľmi obáva klimatickej zmeny. Hoci sa mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku  obávajú tejto krízy o niečo viac, obavy rezonujú v skutočnosti naprieč všetkými generáciami, pričom sú previazané na prežívaný stres.

Približne 28 %  respondentov, ktorí sa veľmi obávajú klimatickej zmeny zažívajú stres často až väčšinu času oproti 21 % respondentov, ktorí sa klimatickej zmeny neobávajú. Prežívaný stres následne vyúsťuje do fenoménov ako je napríklad tzv. klimatická úzkosť alebo environmentálny žiaľ.

V súčasnosti súvisí stres aj s obavami z inflácie a zdražovania. Ľudia, ktorí sa obávajú týchto skutočností, a ktorých je na Slovensku až 87 %, zažívajú vo väčšej miere stres.

Zhoršené psychické zdravie

Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie (vo februári 2022) si štvrtina ľudí na Slovensku myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len 7 % uvádza zlepšenie duševného stavu. To, ako vnímajú Slováci a Slovenky svoj duševný stav, súvisí aj s tým, akú veľkú mieru depresívnych pocitov a stresu zažívajú. Platí, že ľudia, ktorí uvádzajú, že sa ich psychicky stav zhoršil aj prežívajú stres a depresívne pocity vo výraznejšej miere.  

To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity sú blízke osobné vzťahy. Respondenti, ktorí nežijú v partnerskom vzťahu uvádzajú zhoršenie psychického stavu v 28 %, zatiaľ čo ľudia žijúci v manželstve alebo s partnerom v spoločnej domácnosti uvádzajú zhoršenie iba v 22 % a 24 %. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.