Najpopulárnejšou z konšpiračných teórií je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované. S takýmto názorom súhlasí 43,3 % respondentov. Na veľmi podobnej úrovni je však i súhlas názorom že koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí a že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie. O niečo menej si ľudia myslia, že súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí či názor, že vakcíny na koronavírus boli vyvinuté s cieľom škodiť ľuďom. Najmenej ľudí súhlasí s tým, že nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje.
So žiadnou z uvedených konšpirácií nesúhlasí 24,7 % respondentov, s aspoň jednou z uvedených konšpirácií 61,8 % respondentov a so všetkými 12,1 % respondentov.
S konšpiráciami niečo málo menej súhlasia muži ako i respondenti vo veku 18-29 rokov. Výrazne menej s takýmito konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a v Košiciach. Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojim životom, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom a respondenti, ktorí nepracujú, ale sú v domácnosti, prípadne sa starajú o domácnosť. Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním: až 61,8 % respondentov so základným vzdelaním verí minimálne dvom konšpiráciám, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich iba 35,1 %. Konšpiráciám tiež výrazne viac veria voliči strán Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a Republika ako i respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám ako sú vláda, zdravotníctvo či veda.
Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti
Najvýraznejšia je však súvislosť medzi zaočkovanosťou a súhlasom s konšpiráciami. Medzi respondentmi, ktorí nesúhlasia so žiadnou z uvedených konšpirácií, je zaočkovaných až 81 %. Medzi respondentmi, ktorí súhlasia s aspoň jednou z uvedených konšpirácií je však zaočkovaných iba 26,7 % respondentov a medzi respondentmi, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami je zaočkovaných iba 8,3 % respondentov.
„Na poznatkoch z prieskumu vidíme veľkú neistotu ľudí na Slovensku a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať v tom, čomu v médiách a na Facebooku veriť a čomu nie. Sklony ku konšpiračnému mysleniu boli u nás výrazné už dlhšiu dobu, no pandémia ich ukázala v plnej sile. Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií. Stoja totiž pred dvojakou výzvou – musia na jednej strane bojovať s dezinformátormi a na druhej strane získavať dôveru ľudí jasnou a konzistentnou komunikáciou,” hovorí Michaela Benedigová, riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame.
